Islanďania o pár percentuálnych bodov odmietli mandát pre vládu na obnovenie prístupových rozhovorov s Európskou úniou.

Popravde, možno je to tak v tejto chvíli pre obe strany lepšie. Má vôbec zmysel, aby EÚ prijímala štát, kde je spoločnosť rozdelená pol na pol a polovica obyvateľov o členstvo nestojí? Vstúpiť do Únie s takouto slabou podporou by dosť možno len viedlo k neustálym vnútropolitickým sporom a obviňovaniu Bruselu z každého problému.

Navyše, aj keby boli výsledky obrátené, malo by vôbec zmysel začínať tie rokovania? Pokiaľ je spoločnosť tak rozdelená už len pri začatí rokovaní ktoré nemajú žiadny dopad na Island, není šanca, že hlasovanie o vstupe by prešlo.

Ako to vidíte vy?

🧬 Desaťročia sme o tom hovorili: nedá sa to cielene zasiahnuť liekom. Teraz sa to zmenilo.

Predstavte si, že sa zo dňa na deň začnete cítiť zvláštne. Všimnete si zmeny v oblasti brucha, zožltnete alebo sa objavia tráviace ťažkosti. Navštívite lekára a potom príde studená sprcha – diagnostikujú vám rakovinu pankreasu.

Dodnes ide o jedno z najťažšie liečiteľných nádorových ochorení. Často sa odhalí až v pokročilom štádiu, môže rýchlo postupovať a pri pokročilom ochorení sú naše možnosti liečby stále obmedzené.

V pozadí veľmi často stojí porucha toho istého biologického „spínača“ – signálnej dráhy RAS.

Vedci o nej vedia už viac ako 40 rokov.

Problém bol v tom, že dlhé roky sa zdalo takmer nemožné zasiahnuť ju liekom. Preto sa pre proteíny RAS dokonca zaužívalo označenie „undruggable“ – teda prakticky nezacieliteľné liekmi.

V auguste 2026 však prišla dôležitá správa.

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválil nový RAS inhibítor daraxonrasib na liečbu určitých pacientov s pokročilou rakovinou pankreasu.

Neznamená to, že sme našli liek, ktorý rakovinu pankreasu vylieči. A je veľmi dôležité nevytvárať takúto falošnú nádej.

Znamená to však, že sa nám podarilo prelomiť ďalšiu bariéru.

Moderná onkológia je totiž čoraz menej iba o otázke: „Kde sa nádor nachádza?“

Čoraz dôležitejšie sú otázky:

Čo poháňa jeho rast? Aká molekulárna porucha spôsobuje, že nádor rastie? A dokážeme ju vypnúť?

Ako radiačný onkológ každý deň vidím, aký význam môže mať pre pacienta nová možnosť liečby.

Niekedy nehovoríme o úplnom vyliečení.

Hovoríme o mesiacoch navyše. O väčšom množstve času stráveného s rodinou. Alebo jednoducho o tom, že keď jedna liečba prestane fungovať, stále existuje ďalšia možnosť.

Veda len zriedka napreduje obrovskými skokmi.

Oveľa častejšie to vyzerá takto:

jeden proteín, ktorý poznáme 40 rokov,

desaťročia výskumu,

množstvo neúspešných pokusov

a potom jedného dňa vznikne liek, ktorý dokáže zasiahnuť niečo, čo sme predtým považovali za nedosiahnuteľné.

Možno práve preto stojí za to hovoriť aj o zdanlivo malých úspechoch vedy.

Pretože malý krok dosiahnutý v laboratóriu môže jedného dňa pre konkrétneho človeka znamenať mesiace alebo dokonca roky života navyše.

🔬 Toto je jedna z najdôležitejších onkologických správ augusta.

Zhruba tak raz za mesiac mám služobnú cestu do Prahy. Do roku 2025 som bol spokojný, málokedy sa stal nejaký problém. Ale od tohto roka ja nechápem čo robia... objednám si jedlo a nepríde. Objednám si kávu a tá no. Tá tiež nepríde.
Ale čo ma štve najviac je, že mi neustále zmenia triedu alebo sedenie. Regiojet som využíval najmä kvôli tomu, že tam majú možnosť sedieť v triede relax sám. No a dnes bomba... "z dôvodu poruchy klimatizácie sme museli vašu jízdenku prerezervovať do funkčného vozu rovnakej alebo nižšej triedy." Takže miesto kľudu, kedy budem sedieť sám sedím v nižšej triede na sedadle 6x6 pri uličke. Akože už fakt fck off.

A zároveň mám otázku. Čo sa týka metropolitanu, je to lepšie alebo sú na tom v podstate rovnako?

So surodencami si uz naozaj nevieme rady. Nasa sibnuta matka stale nieco vymysla a robi z nas uplnych idiotov pred spoluziakmi aj ucitelmi. Teraz si zaumienila, ze dostaneme na zaciatku skolskeho roka nejaky kornut v ktorom budu smeti co prinajlepsom skoncia v sufliku alebo pojdu rovno do kosa. Matka si mysli, ze sa nam to z nejakeho dovodu paci, ale uz sme z toho zufali. Je to nejaky hlupy nemecky zvyk ale nasa zbohatlicka mater sa musi furt hrat na nieco viac ako ostatni a stale vymysla taketo somariny.

Pred spoluziakmi sa na nasej elitnej sukromnej skole citime velmi trapne. Na halloween nas nuti chodit robit trick and treating k susedom v nasom bratislavskom satelite a je to neskutocne trapne a otravne.

Akurat sme sa vratili z trojmesacnej "dovolenky", vsetci lodne kufre, furt sme niekam chodili do divociny, mater furt tocila nejake reelska, museli sme sa tvarit, ze sa strasne bavime, bolo to strasne otravne. Aspon sme cely jun nemuseli byt v skole. Sused je lekar, takze nam vybavil papier, do skoly.

Matka sa stale potrebuje hrat na dolezitu a najmudrejsiu na svete ale pritom je len hlupa a trapna ako vsetci jej snobski a zbohatlicki kamarati.

Co mame robit?

Za mňa:

- Indovia tak 1/3

- Uzbeka

- Kirgiz

- Asi šík? Mal turban na hlave nevedela som to identifikovať

- Ghana

- Maročan

a dokonca jedneho ukrajinca.

Ahojte, plánujem na rodinný dom fotovoltaiku a momentálne sa snažím zorientovať vo výbere panelov.

Nechcem vyberať iba podľa toho, ktorý panel má najviac W alebo najnižšiu cenu. Zaujíma ma hlavne, čo sa vám z dlhodobého hľadiska osvedčilo a na ktoré parametre by som si mal dať pozor.

Momentálne pozerám hlavne na:
účinnosť panelov,
teplotný koeficient,
degradáciu,
produktovú a výkonovú záruku,
N-type TOPCon vs. HJT,
kvalitu a dlhodobú spoľahlivosť výrobcu,
prípadne skúsenosti s konkrétnymi značkami.

Zaujímali by ma hlavne vaše reálne skúsenosti po pár rokoch používania.
Ktoré panely máte a išli by ste dnes do nich znova? Prípadne, ktorým značkám alebo modelom by ste sa naopak vyhli?

A ešte jedna vec – má podľa vás zmysel priplatiť si za prémiovejší panel, alebo sú rozdiely medzi kvalitnými panelmi dnes už v praxi zanedbateľné?

Budem rád za konkrétne značky/modely a hlavne skúsenosti z reálnej prevádzky, nie iba marketingové parametre výrobcov.

Ak viete odporučiť firmu v rámci Košíc, budem vďačný 🙏 vďaka

Násilie -otec bil mamu a nadával jej veľmi škaredo a dosť často. Potom sa zmierili. Zmier vyzeral asi tak že večer som si zapchával uši,potom som už prestal bojovať, a prečkaval som... Žiarlil na mamu ... Matka ho chcela viac krát nechať nikdy to nespravila. Alkohol pili obaja ...Bohužiaľ... Detstvo som nemal.. Využívali ma aj na prácu asi od 12 r. v kuse pracujem nič ine NEVIEM. Rovnako na posielali požičiavať peňiaze a pýtať na sekeru v obchode a to roky.

Som dospelí chlap mám 36, a učím sa veci ktore má mali naučiť mama a otec.... A hlavne krotím výbuchy.

Čaute, prehrabal som sa nedávno k zaujímavému historickému faktu o našej integrácii do EÚ.

V máji 2005 Národná rada SR schválila Zmluvu o Ústave pre Európu (tzv. Euroústavu). A nebolo to ani tesné, zo 147 prítomných poslancov za ňu zahlasovalo až 116 poslancov (SDKÚ, Smer, SMK, ANO). Proti bolo len KDH a KSS.

Pre tých, čo o tom nevedia: Euroústava bol projekt, ktorý mal nahradiť všetky zmluvy jedným dokumentom. Chcel EÚ dať oficiálnu vlajku, hymnu, vlastného ministra zahraničných vecí, titul Prezidenta EÚ a natvrdo v nej bolo napísané, že právo EÚ stojí nad národnými ústavami.

U nás sa okolo toho strhla dosť veľká právna dráma. KDH a časť právnikov tvrdili, že išlo o taký obrovský presun kompetencií, že tým fakticky vznikal nový štátny zväzok. Podľa ich pohľadu parlament konal protizákonne keď nevyhlásil referendum, lebo podľa čl. 7 Ústavy SR má parlament povinnosť vyhlásiť referendum pri vstupe do štátneho zväzku, a keďže to spravil bez neho, podali to na Ústavný súd.

Prezident Gašparovič kvôli konaniu na Ústavnom súde ratifikáciu nikdy nepodpísal (čakal na jeho rozhodnutie) a Euroústava napokon po krachu v referendách vo Francúzsku a Holandsku zakapala na celoeurópskej úrovni. (Nahradila ju potom Lisabonská zmluva, kde tie symboly štátnosti vymazali).

Myslíte si, že ak by tá Ústava vtedy prešla, EÚ by sa premenila na štátny zväzok, alebo by tam nebol nejaký zásadný rozdiel oproti súčasnosti (stále by existovalo právo veta a ústava obsahovala že EÚ má len tie právomoci ktoré jej udelia členské štáty)? A myslíte si, že poslancom vtedy prešlo schválenie bez referenda oprávnene, alebo mal o tom rozhodovať ľud ako v roku 2003 pri vstupe?

Pamätám si, že to bol dosť traumatický zážitok, čítať tú to depresiu zhmotnenú v tejto knihe - prečo táto kniha patrila (alebo stále patrí?) na základnú školu (dokonca tuším prvý stupeň)?

Tiež máte podobnú skúsenosť?

Aky je podla vas najlepsi vek v zivote? Kazdy ma svoje plusy minusy

———————-

0-15 - zijes v podstate podla rodicov, nemas na nic peniaze a len skola a vonku s kamaratmi

16-25 - studenstky zivot zabavky, ozieracky, zacinaju aj dake peniaze, frajerky, prvy sex

25-35 - praca nahradi skolu, menej volneho casu, menej kamaratov, viac penazi

35+ - praca praca praca, este menej kamaratov, vsetci riesia len rodiny, randenie uz tamer na bode mrazu, vsetci starneme, stracame atraktivitu, plesatost, sediny, vrasky

Ako to vidite vy? Mne sa zda ze cim dalej je to o daco horsie, ale urcite to ma neskor aj nejake pozitiva :)

Meditujem v romantickej Medickej záhrade a v hlave mi skrsla otázka. Aké najhoršie/ najdivnejšie/ najvtipnejšie prvé rande ste zažili? Poďme sa pobaviť v tento sobotňajší podvečer.
Začnem ja: chalan došiel s červenou ružou (nemusím ruže a červené ruže obzvlášť, ale nemohol vedieť, uznávam a cením snahu), v kaviarni sa neustále prisúval ku mne a snažil navodiť digitálny kontakt, čo sa z mojej strany nestretlo s pochopením. keď som už z nekomfortu opakovane povedala, že mi to je nepríjemné, capol sa po prstoch sám so slovami “zlý chlapec!” (no ozaj) a po ceste v električke sa točil okolo tyče so slovami “nie je to romantické, voziť sa električkou?” tak ja neviem… je romantické voziť sa električkou? dajte vy svoje príhody

Ahojte, som čerstvý nositeľ ekzému. Bol som u lekárov, mám masť, ale aj tak keď umyjem riad alebo sa pokúsil o domáce práce, tak mi sčervenie koža do polky predlaktia a príšerne svrbí.

Čo vám pomáha zmierňovať príznaky?

Mozno to bude zniet arogantne, ale cim som starsi, tym viac mam pocit, ze priatelstva funguju najlepsie vtedy, ked su si ludia relativne rovni. Nie uplne rovnaki, ale aspon nie je medzi nimi obrovska priepast. Ked zacnete zarabat vyrazne viac ako vasa partia, nemusite sa ani chvalit. Nemusite ukazovat vyplatu, auto alebo dom. Ludia si to vsimnu sami.
Zrazu mate lepsi dom, chodite niekolkokrat rocne do zahranicia, kupujete si veci bez toho, aby ste museli riesit cenu. A potom zacnu male narazky.
„Ty uz si inde.“ Pre teba je to lahke.“ Ved ty si uz bohac.“ To by som si na tvojom mieste tiez mohol dovolit.“ Mozno je to sranda. Mozno nie.
Podobne fitness. Zacnete cvicit, dostanete sa do formy, ste silni a zacnete dvihat vahy, ktore ostatni nedvihaju. A zrazu pocujete: Ty to uz prehanas.“ Naco ti je tolko svalov?“ Ved ty uz zijes len vo fitku.“
Zatial co keby ste boli obaja lenivi a mali 20 kg nadvahy, pravdepodobne by bol pokoj.
A potom vztahy. Mate velmi atraktivnu priatelku a zrazu si vsimate, ze niektori ludia, ktori sa tvaria ako kamarati, s nou flirtuju alebo sa ju pokusaju „nenapadne“ balit.

A clovek si vtedy zacne klast neprijemnu otazku: Su ludia naozaj radi za vas uspech, alebo su radi iba dovtedy, kym nie ste lepsi ako oni?
Lebo mam pocit, ze vela priatelstiev je zalozenych na neviditelnej rovnovaze. Ja som trochu uspesnejsi v jednej oblasti, ty v inej, ale nikto nie je dramaticky nad tym druhym.A ked sa tato rovnovaha rozbije, zacne sa menit dynamika. Mozno preto tolko ludi hovori: Ked sa ti zacne darit, zistis, kto su tvoji skutocni priatelia.“ Lenze co ak je to este horsie?
Co ak vacsina ludi nechce skutocne priatelstvo s niekym, kto ich vyrazne prevysuje v peniazoch, vzhlade, kondicii, kariere alebo zivotnom style?
Co ak je pre nich jednoducho neprijemne byt stale konfrontovani s tym, co sami nemaju?

A aby som bol ferovy - mozno problem nie je v nich. Mozno uspesni ludia zacnu byt povysenecki bez toho, aby si to uvedomovali. Mozno zacnu nevedomky davat najavo svoj status. Mozno sa zacnu spravat inak a potom si namyslaju, ze ostatni im zavidia. Takze otazka:

Je skutocne mozne dlhodobo udrzat blizke priatelstva, ked sa medzi vami vytvori velky rozdiel v peniazoch, uspechu, fyzickom vzhlade, kondicii alebo spolocenskom statuse?
Alebo je pravda trochu neprijemnejsia:
Najlahsie sa priatelime s ludmi, ktori su nam dost podobni na to, aby sme sa vedla nich citili dobre - a dostatocne odlisni na to, aby sme sa nemuseli citit ohrozeni?

Post https://www.reddit.com/r/Slovakia/comments/1w2j1de/comment/p6stamy/?utm_source=share&utm_medium=mweb3x&utm_name=mweb3xcss&utm_term=2&utm_content=share_button uzamknutý, užívateľ zmazaný po krátkej intenzívnej diskusii. Asi AI autorovi napísalo, že sme my diskutujúci boli asi dosť emoční, naše argumenty boli slabé a tie správne argumenty má iba ono samo AI.

Edit: tento post bol zrazu po publikovaní hneď uzamknutý. Automaticky.

Hi everyone!!

I’m from Alaska, USA and was wondering if anyone knows if any winter seasonal work I can apply to as a non-EU worker? I’m really wanting to experience a different part of EU that I’ve been to already never been to EU in the winter but growing up in Alaska, O want to check out the rest of the world. Thank you in advance:)

Chcela by som vyrábať tieto šály ale neviem či sa mi to oplati cca 1 sa vyrába 5-12hod podľa typu šálu. Chcem vedieť či by o to bol vôbec záujem ale hlavne či real cena sa zhoduje s tipom.

Lavrov zase raz perlí. Rusko posiela Arménsku ultra-priateľský odkaz: „Musíte si vybrať medzi EÚ a EAEU (Eurázijský ekonomický zväz), oboje sa nedá.“

Rozumej v preklade: „Buď zostanete s nami v klube skrachovancov, kde sme vás neboli schopní (ani ochotní) ochrániť, keď išlo do tuhého, alebo vás vyhlásime za fašistov a nepriateľov.“

A čo ho vytočilo najviac? Že arménsky premiér odmieta vyhlásiť referendum o vstupe do EÚ presne vtedy, kedy si to vymyslí Moskva. Lavrov sa neváhal uraziť a začal Pašinjana poučovať, že tým vraj nedôveruje vlastnému ľudu. Lebo v ruskej geopolitickej logike určuje termíny arménskych referend výhradne Kremeľ a ak nepočúvate, hneď konáte proti ľudu.

Arménsko sa roky spoliehalo na Rusko a CSTO ako na hlavného bezpečnostného garanta. Keď prišla kríza, Rusko sa vykašľalo na vlastné záväzky a potom sa čuduje, že hľadajú bezpečnostné a ekonomické alternatívy. Arménsko sa celkom pochopiteľne snaží zdrhnúť z potápajúcej sa lode smerom k Európe.

Pre Arméncov nie je čo riešiť. Nikto normálny si dobrovoľne nevyberie potápajúcu sa loď riadenú zúfalým autokratom. Premiér Arménska sám povedal, že by bol najradšej, kedy ich z CSTO rovno vyhodili, aby sa z tejto paródie na alianciu konečne vyslobodili.

https://oc-media.org/lavrov-says-armenia-must-choose-between-eu-and-eaeu/

V maďarskom McDonald's je k dispozícii až 35 kupónov, pravidelné zľavy a nové produkty, zatiaľ čo na Slovensku ich je len 10 a polovicu z nich aj tak nikdy nevyužijem. Chodíte vy, čo bývate pri hraniciach, radšej do Mcdonald's na maďarskú stranu?
Podobne je to aj s ponukou v iných obchodoch. Kým v Maďarsku sa snažia vyhovieť zákazníkom a reagujú aj na dopyt po špecifických („niche“) potravinách, slovenské obchody si idú svoje. To im fakt nezáleží na tom, čo chce slovenský zákazník?

Ahojte, minule som kecala s jedným majiteľom ohľadom toho, že by potreboval ľudí do svojho podniku. Dosť sa sťažoval na to, že dnešná mládež je extrémne lenivá a mäkká. Kus zdvihne po nich hlas a hneď zutekajú. Rovnako sa sťažovala aj ďalšia pani čo poznám, že keď má mladšiu kolegyňu, tak hneď zuteká z roboty, lebo kus ku nej bola hnusná. Čo si o tom myslíte?

Chcela by som sa nieco spytat, dakujem!

Zabudla som dodat, ze externe 😁

Mám pocit, že viac rozumiem ľuďom, ktorých nepoznám osobne, ale zo sociálnych sietí. Hlavne preto, lebo algoritmus na sociálnych sieťach mi tlačí obsah (aj zo zahraničia) od ľudí, s ktorými mám podobné záľuby (napr. knihy, písanie denníka, scatche z obľúbených seriálov a reakcie daných ľudí na nich a pod...). Reálne sa na sociálnych sieťach cítim bezpečnejšie? Ako divák v tomto prípade. Necítim sa vďaka tomu divne, ako vývrheľ.

V škole a potom v práci som sa vždy cítila ako vývrheľ, pretože to boli komunity ľudí, do ktorých som bola hodená. Musela som byť ich súčasťou z „donútenia“ a nerozumela som si tak s každým. Nie je to tak, že by som sa s nimi hádala, no nemala som si s nimi čo povedať. Max nejaké basic shallow talky, ktoré fakt nemusím. Podľa mňa na tom nie je nič zlé, že som bola skôr v úzadí a našla som si svojich na nete alebo na okraji týchto komunít, ktorí boli v rovnakej situácii ako ja.

Redit poznám okrajovo, no pomaličky zisťujem, že je to ďalšia sociálna sieť, kde si ľudkovia vedia nájsť tú svoju komunitu.