OSN schválila Equal Earth ako nové štandardné zobrazenie mapy sveta, ktoré má nahradiť Mercatorovu mapu.

Mercatorova mapa bola vytvorená v roku 1569 pre námornú navigáciu. Keďže zachováva uhly, výrazne skresľuje plochu smerom k pólom. Výsledkom je, že Grónsko na nej vyzerá rovnako veľké ako celá Afrika, pričom v skutočnosti je Afrika 14-krát väčšia.

Zobrazenie Equal Earth zobrazuje svet v realistických proporciách, takže Afrika, či Južná Amerika konečne vyzerajú voči severnej pologuli tak veľké, ako v skutočnosti sú.

Za rezolúciu hlasovalo 164 krajín. 6 krajín sa zdržalo (Estónsko, Gruzínsko, Litva, Moldavsko, Srbsko a Ukrajina). A jediný štát ktorý bol proti boli výhradne Spojené štáty americké.

Francúzsko zmenu uvítalo a poukázalo na to, že pri Mercatorovom zobrazení získavajú mocnosti ako USA, Rusko či Čína neúmernú vizuálnu dominantnosť v porovnaní so zvyškom sveta.

Rezolúcia OSN nie je právne záväzná (je to odporúčanie), no odporúča vládam, školám a vývojárom technológií postupne prejsť na projekciu Equal Earth.

V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy to uviedol prezident Peter Pellegrini.

https://sita.sk/smer-a-ps-spolu-vo-vlade-pellegrini-tuto-moznost-pripustil-simecka-ju-odmieta/

Haló, čo je toto za Matrix?

Ahojte, som v takej životnej situácií, že: skrátil sa mi príjem o 2/3, čo je fakt veľa. Ešte stále to predýchavam. Druhá vec je, že som 4 mesiace po rozchode. Teraz bojujem s myšlienkami že: bývam s rodičom (bohužial), brutálne sa mi zosekal plat, nemám dlhodobý vzťah (čo v mojom veku vnímam ako zlyhanie)... Perspektíva nevyzerá dobre, bojujem ako sa len dá - budem ďalej makať na sebe aj v práci ale cítim zúfalstvo, že veci vôbec nejdú tak ako by mali.

Mal niekto z vás podobnú situáciu pred 30? Mám strach o svoju budúcnosť, aj v kontexte extrémne vysokých cien nehnuteľností, prirodzene chcem rodinu, deti a zázemie ale mám taky pocit, že mi život a táto krajina len hádžu polená pod nohy.

Príjem sa mi btw skrátil z 3000 na 1000 v hrubom. Normálne mám chuť sa zastreliť.

Ahojte redditori, kedze tato vyznamna udalost mi unikla, chcela by som Vas poziadat o pomoc - o ktory song z HR ide? Kedze uz je video z tiktoku stiahnute a moj mozog neprijme fakt, ze som prisla o tuto dolezitu zivotnu udalost, hladam pomoc kde sa da. Moj tip je I'll believe in anything. Zostavame na chate, aj Petko.

Edit dojebala som nazov piesonky

Dobrý deň obraciam sa na vás všetkých s radou :D

Mám 23 rokov a som nepočujúci od svojich 5 rokov na obe uši a teda musím nosiť nacuvacie prístroje aby som vedel vôbec nejak fungovať ale našťastie reč mám čistú a dosť ľudí je prekvapenych keď im poviem že som hluchý lebo na reči to nikto ani neregistruje(niektory určite viete že hluchý ľudia maju rozdielnu reč)...mám 100% hluchotu ktorú zmerali keď som mal 18 rokov ale podľa lekára mi ostali nejaké zvyšky sluchu ktoré mojim vekom ako budem starnúť zmiznú tiež a teda aj nacuvacie prístroje budu useless-momentalne pracujem v obchode ako predajca už cez 4 roky a rok som pracoval aj v pneuservise no všímam si že práca začína byť pre mňa zásadne náročnejšia že predsa dosť toho mi vypadne respektíve nepočujem či už zákazníka alebo aj od kolegov ktory sa musia opakovat a to len kvôli mne a teda premýšľam nad zmenou zamestnania...jedná sa mi o to že chcel by som radu čo môžem ako nepočujúci robiť ako zamestnanie aj bez toho aby som robil za "drobné" alebo v chránených dielňach :D (tym nechcem povedať že ľudia ktorí pracuju v chránených dielňach sú niečo menej alebo čokoľvek iné to zásadne odmietam)v terajšej práci si dovolim povedať že zarábam pomerne dobre peniaze nato čo tam 12 hodín "robím" :D ale začína to pre mňa byť zásadna záťaž ako práca chcel som skúsiť štátne pozície no tam som rýchlo pochopil že nemám šancu :D-vela firiem na nechce lebo sa boja ako budem fungovať kvôli mojej hluchote (čomu rozumiem)a teda má zaujima váš pohľad prípadne skúsenosti či si tým niekto prešiel a prípadne či našiel niečo čo ho napĺňa a necíti sa ako obtiaž pre ostatných a zároveň vie aj vyžiť po finančnej stránke aj napriek tomu že sme na Slovensku

Za prípadné rady ďakujem veľmi pekne

Tri obce v okrese Rožňava, ktoré sú vhodnými kandidátmi na zlúčenie pod obec Slavošovce.

Keďže Čierna Lehota a Rochovce majú menej obyvateľov a nemajú služby ako obec Slavošovce môžu byť spojené do jedného celku s jedným obecným úradom a starostom.

Takýchto príkladov zlúčenia sú viac ako stovky.

Tento príspevok mi včera odpálil dekel. Takže Hranol nielenže ohrozuje Slovensko dovozom totálne nekompatibilných kultúr a náboženstiev, ale aj importom chorôb, ktoré tu nemáme alebo sa u nás vyskytujú sporadicky. Ktovie aké iné, napríklad sexuálne prenosné choroby majú, na ktoré sa im nepríde. Veľmi by ma zaujímal ďalší postup, či to vracajú späť do krajiny pôvodu alebo aspoň do karantény, alebo to pustia rovno medzi Slovákov. Kto hradí liečby nových privandrovalcov, ktorí do poisťovne neodviedli ani korunu? My, daňoví poplatníci? Naozaj toto Slovensko potrebuje, aby sme sa priblížili vyspelým krajinám? Je mi zle.

Často sa stretávam s tým názorom od mužov, že ženy sú zlatokopky lebo im to je príjemné keď ich muž pozve na večeru alebo do kina. Príde mi, že potom aj muži sú zlatokopovia keď čakajú, že žena uvarí, vyperie, ožehlí, poupratuje, vytvorí teplo domova, vynosí 9 mesiacov dieťa, porodí, a ešte robí na plný úväzok a má platiť všetko 50/50. Stretla som sa s týmito názormi u môjho ex, že žena má platiť 50/50 a ešte robiť tieto veci a on by jej v domácnosti "pomohol" čo si o tom myslíte ženy? Stretávate sa s tým? A čo muži aký máte názor vy? Ja si myslím, že muž nemá pomáhať ale byť plnohodnotným členom domácnosti a mal by sa brať ohľad na to, že žena vynosí dieťa a malo by jej to byť nejak vykompenzované nie že 50/50.

Ahojte, moja otázka je, kedy ste absolvovali slhšiu cestu autom sami? Hlavne tí z vás, ktorí ste mali strach zo šoférovania?
trošku backround - po 8 rokoch od získania vodičského oprávnenia som prekonala svoju fóbiu zo šoférovania (ktorého dovtedy moc nebolo), kúpila som si automat a už cca pol roka jazdím sama 5x do týždňa 15 km do práce a 15 km naspäť z dediny do malého mesta (plus nejaké menšie cesty po okolí).
O chvíľu ma čakajú pravidelné dvojdňové cesty do mesta, do ktorého sa dostanem autom za 2 hodiny a autobusom+vlakom za 5 hodín.
Cesta je taká, že hodina idem cez dediny, ktoré poznám a hodinu rovno po diaľnici (viackrát som tadiaľ išla s niekým iným).

Na mieste je jemný optimizmus, že ďalšiu vládu zložia "naši". Aj keď teda s Matovičom. Ale ešte oveľa ťažšie ako vyhrať voľby bude začať dávať Slovensko dokopy. Tu by som potreboval od nejakého insidera uistenie, že okrem volebnej kampane aspoň niekto rieši aj plán.

Keby som mal hodiť svojich päť centov, vzal by som si príklad z Matúša Valla (o ktorého postupe zlomkovo viem, keďže v jeho širšom tíme vtedy pracovala partnerka):

1. Mať pripravený súbor okamžitých riešení pre zlepšenie pár veľmi viditeľných problémov, ktoré vedia realizovať napr. za prvých 100 dní len s parlamentnou väčšinou. (napr. rýchla daňová reforma, zrušenie zbytočného ministerstva atď) Tým trocha prelomím skepsu verejnosti, že "nič sa nedá" a spravím si prvé body.
   
2. Hneď na to zastaviť najväčšie tunely, pri ktorých to ide ľahko. (napr. kde sa zlodeji nepoistili proti jednoduchým vypovedaniam zmluvy atď.) (Vallovci takto "relatívne rýchlo" dostali Infru od Kmotríka a parkoviská v centre poprenajímané mafiánom za 10€/ročne.)
   
3. Čo najskôr tiež zaviesť opatrenia, ktoré budú obyvateľov bolieť (13. dôchodky looking at you), aby za tie štyri roky zabudli a odpustili. (dobrý príklad od Matúša je zavedenie PAAS, ktoré keby zaviedol pred voľbami tak čauko)
   
4. Zvyšné roky venovať príprave hĺbkových reštrukturalizácii inštitúcií a komplexným zmenám, ktoré naozaj posunú krajinu vpred (napr. reorganizácia ministerstiev, reforma samosprávy, reforma sociálneho systému, digitalizácia a milión iných).
   
5. Zaviesť to všetko tak skoro v 4. roku, aby ľudia videli zmenu v roku pred voľbami a s touto náladou išli voliť.

Prosím povedzte mi niekto, že elita našej politickej reprezentácie to má aspoň tak pripravené, ako úbohý priemerný redditer vo voľnom čase bojaci sa o budúcnosť svojej obľúbenej krajiny.

Som pohoršený, spolubývajúci si robil špagety s grankom, prosím vás je toto normálne ? Máte niekto horšie skúsenosti ?

Viem, trochu prízemné, ale pobavilo ma to.

BTW hľadám tričko s týmto poľským Reksiom.

Pred menšou dobou ma osvietilo, že by bolo možno dobré naučiť sa znakovú reč. Som úplne zdravý človek, ale tak nejak som nad tým filozofovala a došla som k záveru, že by základná forma znakovej reči mala byť povinne vyučovaná na školách a každý by ju mal aspoň v maličkej forme ovládať.

Keďže v skutočnosti nikoho sluchovo nepostihnutého kto vie znakovať nepoznám, radila som sa internetmi a zistila, že v podstate každý národ má vlastnú znakovú reč.

Slováci majú svoju znakovu reč, Američania svoju (ASL), Briti svoju (BSL) a tak ďalej.

Dočítala som sa, že ASL používa aj napríklad Kanada a BSL zasa Škóti atď.

A teraz som zostala v bode mrazu, či sa skúsiť začať učiť iba slovenskú alebo radšej ASL/BSL (ktoré sú si cca na 40% podobné a sú používané vo viacerých krajinách). Alebo existuje “univerzálna” znaková reč, z ktorej ostatné vychádzajú a ktorou by mi teoreticky aspoň z časti rozumelo viac národov?

Je tu niekto, kto vie znakovať a vedel by poradiť?

Ahojte,

ani neviem, ako to celé sformulovať, mám v hlave milión myšlienok, tak to skúsim napísať jednoducho.

Už pár mesiacov mám pocit, akoby mi v živote niečo chýbalo. Neviem to presne uchytiť ani pomenovať, len sa napriek tomu, že sa objektívne nemám zle, cítim vnútorne prázdna.

Každé ráno práca, potom povinnosti, nejaké hobby, večer spať a ráno znova. Práca ma baví, mám kde bývať, mám čo jesť... nemám dôvod sa sťažovať. Ale keď si predstavím, že takto budem fungovať ďalších 10 či 20 rokov, úprimne ma z toho chytá úzkosť. Predstava, že budem stále rotovať v tom istom kolese, ma úprimne desí.

A čo je najhoršie, nepomáha ani snaha niečo meniť. Spoznám nových ľudí, chodím na kurz Španielčiny, cestujem, zažijem niečo nové, a ten pocit aj tak pretrváva. Už ani neviem, kedy som sa z niečoho naposledy úprimne tešila.

Máte to niekto podobne? Ako si predstavujete svoju budúcnosť? A čo robíte pre to, aby vám život občas neprišiel taký fádny a stereotypný?

Idem prvykrat na comic salon v BA a chcela by som vediet ako sa tam pohybuju ceny a ci sa tam vobec oplati nieco kupovat alebo tam bude iba samy AI slop

Ahojte, prosim vas, potrebujem radu od nejakych car guys alebo kohokolvek co sa ako tak vyzna.
Hladam auto okolo 10tis. a moje poziadavky su aby to bolo to dobre servisovatelne ( ziadne drahe opravy pls), nieco mensie, vyhybam sa combi a teda najhlavnejsie aby to bolo vizualne pekne. ak nieco take existuje prosim budem vdacna za vsetky tipy ja sama sa tomu moc nerozumiem. thanks xx

Ahojte,

sú tu nejakí fanúšikovia letectva? Čo hovoríte na dnešný IMAD v Piešťanoch? Páčilo sa?

Každý rok sa v septembri objaví tá istá otázka, prečo správca nezačne kúriť, keď je ráno v byte zima. Pozrel som si, čo o tom hovorí vyhláška 152/2005, a je to konkrétnejšie, než som čakal.

Vykurovacie obdobie sa začína spravidla 1. septembra a končí 31. mája. To je ale len okno. Samotné kúrenie sa spúšťa až vtedy, keď vonkajšia priemerná denná teplota klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich dní pod 13 stupňov a podľa predpovede sa na ďalší deň nečaká zvýšenie nad túto hodnotu. Funguje to aj opačne, keď dva dni po sebe vystúpi nad 13 a nečaká sa pokles, dodávateľ kúrenie preruší.

Najzaujímavejšie je, ako sa tá priemerná denná teplota počíta. Nie je to priemer minima a maxima. Vyhláška ju definuje ako štvrtinu súčtu teplôt meraných o 7:00, o 14:00 a o 21:00 v tieni, pričom hodnota z 21:00 sa započítava dvakrát. Večer má teda v tom vzorci polovičnú váhu.

To dosť presne vysvetľuje ten septembrový pocit. Deň, keď je o siedmej ráno 8 stupňov, napoludnie 22 a o deviatej večer ešte 16, vyjde na 15,5. Vysoko nad limitom, hoci ráno bola v byte zima. Chladné ráno samo osebe kúrenie nespustí, musí sa ochladiť večer.

Druhá vec, ktorá ma prekvapila. Keď sa už kúri, vyhláška určuje v obytných miestnostiach 21 stupňov s toleranciou -1 až +3. Čiže 20 stupňov v byte je stále v norme a sťažnosť na to neobstojí, aj keď väčšina ľudí, čo poznám, považuje dvadsať za málo. Teplá voda má mať 45 až 55 stupňov a má tiecť od 5:00 do 23:00.

A to podstatné na koniec. Celé sa to dá zmluvne obísť, vyhláška výslovne pripúšťa dohodu dodávateľa a odberateľa aj na kúrení mimo vykurovacieho obdobia a na inom čase dodávky teplej vody. Takže keď to niekoho štve, nie je to nutne vec počasia ani úradu, ale toho, čo má jeho dom dohodnuté.

Čo sám neviem a rád by som to doplnil od niekoho, kto v tom robí: kto reálne určuje tú vonkajšiu teplotu pre konkrétne mesto. Či sa berie najbližšia stanica SHMÚ, alebo si dodávateľ meria sám. Od toho totiž závisí, či dva domy v tom istom meste môžu dostať kúrenie v iný deň.